Pomerný volebný systém a jeho dopad na štáty

Autor: Peter Švider | 28.12.2013 o 8:40 | (upravené 28.12.2013 o 8:45) Karma článku: 4,52 | Prečítané:  468x

Volebný systém, ako politologický termín patrí medzi najvýznamnejšie fenomény politického diania, ktoré ovplyvňujú rozdeľovanie moci a následné vládnutie v štáte.

Volebný systém, ako politologický termín patrí medzi najvýznamnejšie fenomény politického diania, ktoré ovplyvňujú rozdeľovanie moci a následné vládnutie v štáte. V mojom článku sa sústreďujem najmä na pomerný volebný systém.

Pri volebných systémoch je významné volbné právo občanov, keďže prostredníctvom neho sa realizuje značná časť volebnej aktivity občanov, a preto atribúty volebného práva musia byť zachovávané v každom právnom štáte, nie len v Slovenskej republike. Voľby sa realizujú pod záštitou všeobecného, rovného, priameho, tajného a slobodného hlasovania, tak aby bol naplnený účel spravodlivých volieb, odzrkadľujúci mienku hlasujúcich voličov.Systém pomerného volebného zastúpenia sa po prvý krát objavil v praxi v dánskych voľbách v roku 1855 vďaka iniciatíve Thomasa Hareho, ktorý po prvý krát prišiel s týmto volebným systémom. V súčasnosti je tento systém využívaný v rôznych krajinách Európy, ale taktiež aj v Latinskej Amerike. Medzi najvýznamnejšie krajiny Európy patrí napr. Dánsko, Rakúsko, Belgicko, Nórsko, Fínsko, Taliansko a pod.

Tento systém je typický pre štáty s väčšim počtom súperiacich politických strán a koalícií, pričom aj sám spôsobuje nárast politických strán. Princíp pomernosti by zároveň mal predstavovať aj princíp spravodlivosti, tzn. že by mal aj odrážať získané platné hlasy vo voľbách pre konkrétny politický subjekt, čo však s prihliadnutím na určitý model pomerného volebného systému, spôsobu prepočtu získaných hlasov na samotné mandáty a právneho zakotvenia v jednotlivých štátoch, však nemusí vždy súhlasiť.

V jednej z mojich rozsialych štúdií som sa zaoberal rôznymi modelmi prepočítavania hlasov na mandáty, metódami volebného kvocientu a metódami volebného deliteľa vo vybraných štátoch Európy, pričom so zamenil spôsob prepočtu z iného štátu a výsledky by vás určite prekvapili.

Demokracia nie je len o hlase ľudu a o vyjadrovaní podpory pre určitý subjekt. Je to spôsob vyjadrenia súhlasu, resp. nesúhlasu so smerovaním krajiny, avšak často zabúdame na ostatné faktory ovplyvňujúce samotné výsledky volieb, a to už nehovoriac o zmene volebného systému napr. na väčšinový.

Odpoveď na otázku,ktorý volebný systém je najspravodlivejší, či najlepší, nenájdeme. Ľahšie by bolo snáď odpoveď na otázku, ktorý systém prepočítavania hlasov na mandáty najviac odzrkadľuje mienku voličov, preto procedúra zmeny volebného sytsému by mala vychádzať z racionálnych a podrobne zvážených pohnútok, nakoľko od volebného systému sa odvíja celková politická situácia v krajine.

 

 

 



 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?